Harry Potter

"Och, prišli ste presne. Polievka je už hotová." Pani Weasleyová nám naznačila, že si máme posadať za stôl a odbehla po veľku misu z ktorej sa nebezpečne parilo. Samozrejme, že Ron pri pohľade na slepačiu polievku zbledol a odišiel z kuchyne pod zámienkou, že si musí vytriediť čisté ponožky od špinavých.
Keď už všetci sedeli za stolom, môj pohľad dopadol na Lupina sediaceho oproti mne. Vyzeral horšie ako zvyčajne. Na jeho bledej tvári bolo takmer každé miesto poškriabané a zmodraté.
"Nepopáľte sa" Zakričala Molly na všetkých prítomných, a každému začala naberať plný tanier polievky.
V kuchyni bolo popri jedení nezvyčajné ticho, až na občasné prasknutie ohňa v kozube a Siriusové poznámky, aká je ta polievka horúca. Hneď ako som dojedol, položil som mu otázku.
"Čo je to hlavný stan?"
No vďaka tomu, že Sirius sedel odomňa o dve stoličky ďalej, a ja som musel zvýšiť hlas aby ma počul, to započul takmer každý. V miestnosti nastalo ešte hustejšie ticho.
"Harry .. Toto je hlavný stan"
"A načo slúži ?"
"Slúži pre rád. Volemort má teraz oveľa viac síl ako mal doposiaľ a obávame sa toho že.."
"Sirius!" Molly mu skočila do reči, no on sa nenechal odbyť a pokračoval.
"Obávame sa toho, že tohto roku neostane nečinný. Hľadá totiž niečo čo nemal, čo má preňho veľmi veľkú hodnotu a.."
"Sirius dosť.." Povedala Thonksová jednohlasne s Molly.
"Harry má právo vedieť čo sa deje!" Odvetil Sirius a Lupin s Kingsleym prikívli.. "On je ten ktorý bude musieť.."
"Sirius, je to ešte DIEŤA ! Ja.. Ja nehovorím žeby nemal vedieť nič. Ale.." Molly v tvári zčervenala viac ako to mala vo zvyku a ruky sa jej nekontrolovateľne rozochveli.
"Ehm.. A čo je to fénixov rád?"
"V skratke je to Dumbledorová armáda. Obnovili sme ju len nedávno, keď sme zistili v akom nebezpečnestve sa všetci nachádzame." Povedal Sirius, otrel si ústa od polievky a ruky si prekrížil na hrudi.
"Takže vy bojujete proti Voldemortovi?" (Väčšina ľudí pri stole, sa pri tomto mene zachvela-zvlášť Molly)
"Zo všetkých síl sa snažíme aby k boju nedošlo. Zatiaľ len zistujeme, pátrame a podobne. No ak bude nutné, tak áno, budeme bojovať!"
"V tom prípade chcem byť v Dumbledorovej Armáde aj ja!" Povedal som rozhodne. Sirius sa namňa hrdo usmial a žmurkol.
"V žiadnom prípade Harry" Povedal Pán Weasley a Molly, no Thonksová a Shackebol na moje vyhlásenie súhlasne zamrmľali. Hermiona sa len pohoršene zamračila.
"Už je dosť neskoro" Zhodnotil Pán Weasley "Choďte do postele deti"
Bez všeliakých okolkov som sa postavil a spoločne s Hermionou sme vykročili smerom z kuchyne. Len čo sa za nami zavreli dvere, započuli sme hlasi. Bola to väčšia výmena názorov.
"Harry, ako ti mohla napadnúť taka hlúposť?" Prihovorila sa kumne Hermiona popri tom ako sme kráčali hore schodmi.
"Myslíš to s rádom? .. Hermiona, Volde“
„Nevyslovuj jeho meno“
"Prepáč" Povedal som trpko a odbočil do prava "Veď-vieš-kto zabil mojích rodičov ! A ty si myslíš, že premrhám další rok posedávaním a čakaním na nejakú náhodu?"
Otvoril som dvere a vošiel do izby. Čakal som na Hermioninú odpoveď, no namiesto toho som počul len Ronovo chrápanie.
Nevošla zamnou do izby, ale nebola ani na chodbe. No možno šla do svojej izby bez slov preto, že mi uznala za pravdu.
Ďalej som sa nad tým nepozastavoval. Bol som príšerne unavený no čiastočne aj nervózny. Prečo si myslia, žeby som o ráde nemal vedieť nič? Mám nato predsa právo ..
Vytiahol som pyžamo z kufra, ktorý tam namňa aj s Hedvígou čakal už dve dni a sadol som si na posteľ. Chvíľu som len neprítomne sledoval Rona, ktorému stekala slina po líci no vďaka jeho uši píliacému chrápaniu som sa z tranzu prebral včas nato, aby som nezaspal posediačky. Natiahol som si pyžamo, zaprial Hedvíge dobrú noc a zaľahol som do postele.